História obce

Miestna časť Zakutyna. Cekla /1427/, Czygla /1492/. Terajší názov sa používa od roku 1920.
Výmera chotára: 493 ha. Nadmorská výška: 330 m v strede obce, 300-505 m v chotári. Cigla leží v severnej časti Nízkych Bezkýd v doline horného toku Ondavy. Mierne členitý povrch zalesneného chotára tvoria vrstvy flyšu, svahové hliny a náplavy Ondavy a jej prítokov. V severnej časti je kamenný útvar Kyčera.
Vzdialenosť od Svidníka je 18 km a na železničnú stanicu v Bardejove je 21 km.
Obec vznikla pravdepodobne koncom 14. storočia na ruskom /obyčajovom/, resp. na zákupnom práve. Dosiaľ prvý písomný údaj je z r. 1414, keď obec patrila makovickému panstvu a do Zborovského okresu s 22 obcami. Je zaujímavé, že v priebehu krátkych 13 rokov Cigla už bola veľkou feudálnou obcou, mala 44 zdanených usadlostí. V 70.-90. rokoch 15. storočia bola spustošená poľskými vojskami a mala iba 5 zdanených port, z ktorých dve boli prázdne.
Poddaní najprv pracovali pre kráľa a makovické panstvo, v 15 storočí pre šľachtickú rodinu Babekovcov.
V roku 1600 obyvatelia obce žili v 6 domoch a po 18 rokoch šoltýsovi patril mlyn. V roku 1711 bola obec takmer vyľudnená v dôsledku cholery.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia z rozomletého osikového dreva vyrábali papier. Po priblížení frontov prvej svetovej vojny zhorelo v obci niekoľko domov.
V roku 1921-1930 fungovala v Cigle píla a mlyn /1912-1926/ a pomocou stúp dorábali olej. Napriek tomu proces sociálnej emigrácie pokračoval.
V roku 1943 bol na čele partizánov N. N. Pysarenko a ich rady posilnili tiež vojaci z odzbrojených divízií. Nemci šturmovali budovanie obrany, nútili chlapov do nebezpečnej práce, rekvírovali kone, materiál, mäso.
13.1.1945 bola Cigla oslobodená 1. ČSAZ, do ktorého dobrovoľne vstúpil I. Šepitka. Doma bola prepotrebná každá ruka, lebo vojna polovicu obce premenila na pohorenisko.
V roku 1949 opäť začal pracovať mlyn, obyvatelia obce sa dočkali autobusového spojenia /1952/, elektrifikácie, založili JRD /1952/, ktoré po rozpadnutí obnovili v roku 1956 a vybudovali kultúrny dom. V tom čase bola v prevádzke tehelňa.
V ťažkej situácii si vtedajší Cigľančania dovolili školu až v roku 1922, kedy začalo vyučovanie v ľudovej škole. Na svoju „ruskú školu“ ešte museli čakať do školského roku 1935/36. Žiaľ, v Cigle je škola nefunkčná od roku 1976 pre nedostatočný počet žiakov.
Novú kaplnku vystavali veriaci v rokoch 1805-1810. Gréckokatolíci vybudovali cerkev Kozmu a Damiána v pseudobarokovom štýle v roku 1908. Ako nehnuteľné pamiatky sú zapísané: 4 ikony z predchádzajúceho ikonostasu Christos učiteľ, Prečista Diva, sv. Mikuláš a sv. Michal na dreve /r. 1735/, ikona Madony s Isusom, čaša /z prvej polovice 18. storočia/, 4 svietniky / z druhej polovice 18. storočia/ a malý zvon /1832/ V kaplnke na cintoríne je to ikona procesnej Madony maľovanej na dreve /okolo roku 1700/.


Zdroj: brožúrka Mikroregión Beskyd


Ešte raz o histórii obce Cigla


Cigla leží v údolí Ondavy západne od Dubovej vo výške okolo 330 m. V listinách kráľa Žigmunda z rokov 1414 a 1416, potvrdzujúcich šľachticom Cudarovcom vlastníctvo majetkov panstva Makovica, v poradí medzi dedinami Mikulášová a Šarišské Čierne je zapísaná dedina, ktorú možno identifikovať ako Cigla. Najstarší nepochybný doklad o Cigle je v súpise dedín Šarišskej župy z roku 1427 zdanených daňou od porty. Vtedy boli cigeľské sedliacke domácnosti zdanené od 44 port. Z tejto správy nevyhnutne vyplýva predpoklad aspoň o niekoľko desaťročnom jestvovaní Cigly pred rokom 1427.
Písomnosti z 15.-16. storočia túto dedinu uvádzajú pravidelne pod názvom Cigla. Jej názov pravdepodobne vznikol úplným prevzatím prezývky tamojšieho prvého šoltýsa.
Z geografickej polohy Cigly, vývoja osídlenia okolia, jej názvu a vývoja v 15.-16. storočí možno usudzovať, že vznikla v druhej polovici 14. storočia a vybudovali ju obyvatelia na zákupnom roľníckom práce.
Podľa výšky zdanenia cigelských sedliackych domácností v roku 1427 možno konštatovať, že v Cigle vtedy stálo najmenej 44 sedliackych domov. Bola veľkou dedinou, no do konca 15. storočia sa temer vyľudnila. V roku 1492 tu bola iba jedna osídlená sedliacka usadlosť a nepochybne Šoltýska domácnosť s mlynom, ale 13 usadlostí bolo opustených. Počas prvej polovice 16. storočia tunajšie sídlisko síce vzrástlo a zväčšil sa rozsah obrábaných polí, ale v druhej polovici opäť došlo k úpadku. Svedčí o tom zdaňovanie sedliackych domácností, ktoré v rokoch 1548, 1567 a 1588 boli zdanené od 2,5, 1,5 a 2 port.
V roku 1567 v Cigle hospodárili 4 sedliacke domácnosti. Dve na polovičných a 2 na štvrtinových usadlostiach. Žili tu aj želiarske domácnosti, v rokoch 1548, 1567 a 1571 3,1 a 1 rodina. V roku 1600 tu bolo 6 sedliackych domov.
Aj v 16. storočí bolo v Cigle šoltýstvo. V roku 1618 patrilo dvom domácnostiam. Za mlyn platili zemepánom ročne 6 zlatých. Osem sedliackych domácností hospodárilo na polovičných usadlostiach. Okolo roku 1618 tu stále dva šoltýske domy, mlyn a 8 sedliackych domov. Cigla bola malou dedinou.


Na porovnanie uvádzam nasledovný vývoj obyvateľstva obce v jednotlivých rokoch /poznámka autora/:
1880 – 150, 1890 -179, 1900 – 171, 1910 – 178, 1921 – 195, 1930 – 212, 1940 – 220, 1948 – 195, 1961 – 217, 1970 – 218, 1999 – 86, 2007 – 95, 2008 – 93.


Zdroj: neznámy