Miestna časť Zakutyna. Cekla /1427/, Czygla /1492/. Terajší názov sa používa od roku 1920.
Výmera chotára: 493 ha. Nadmorská výška: 330 m v strede obce, 300-505 m v chotári. Cigla leží v severnej časti Nízkych Bezkýd v doline horného toku Ondavy. Mierne členitý povrch zalesneného chotára tvoria vrstvy flyšu, svahové hliny a náplavy Ondavy a jej prítokov. V severnej časti je kamenný útvar Kyčera.
Vzdialenosť od Svidníka je 18 km a na železničnú stanicu v Bardejove je 21 km.
Obec vznikla pravdepodobne koncom 14. storočia na ruskom /obyčajovom/, resp. na zákupnom práve. Dosiaľ prvý písomný údaj je z r. 1414, keď obec patrila makovickému panstvu a do Zborovského okresu s 22 obcami. Je zaujímavé, že v priebehu krátkych 13 rokov Cigla už bola veľkou feudálnou obcou, mala 44 zdanených usadlostí. V 70.-90. rokoch 15. storočia bola spustošená poľskými vojskami a mala iba 5 zdanených port, z ktorých dve boli prázdne.
Poddaní najprv pracovali pre kráľa a makovické panstvo, v 15 storočí pre šľachtickú rodinu Babekovcov.
V roku 1600 obyvatelia obce žili v 6 domoch a po 18 rokoch šoltýsovi patril mlyn. V roku 1711 bola obec takmer vyľudnená v dôsledku cholery.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia z rozomletého osikového dreva vyrábali papier. Po priblížení frontov prvej svetovej vojny zhorelo v obci niekoľko domov.
V roku 1921-1930 fungovala v Cigle píla a mlyn /1912-1926/ a pomocou stúp dorábali olej. Napriek tomu proces sociálnej emigrácie pokračoval.
V roku 1943 bol na čele partizánov N. N. Pysarenko a ich rady posilnili tiež vojaci z odzbrojených divízií. Nemci šturmovali budovanie obrany, nútili chlapov do nebezpečnej práce, rekvírovali kone, materiál, mäso.
13.1.1945 bola Cigla oslobodená 1. ČSAZ, do ktorého dobrovoľne vstúpil I. Šepitka. Doma bola prepotrebná každá ruka, lebo vojna polovicu obce premenila na pohorenisko.
V roku 1949 opäť začal pracovať mlyn, obyvatelia obce sa dočkali autobusového spojenia /1952/, elektrifikácie, založili JRD /1952/, ktoré po rozpadnutí obnovili v roku 1956 a vybudovali kultúrny dom. V tom čase bola v prevádzke tehelňa.
V ťažkej situácii si vtedajší Cigľančania dovolili školu až v roku 1922, kedy začalo vyučovanie v ľudovej škole. Na svoju „ruskú školu“ ešte museli čakať do školského roku 1935/36. Žiaľ, v Cigle je škola nefunkčná od roku 1976 pre nedostatočný počet žiakov.
Novú kaplnku vystavali veriaci v rokoch 1805-1810. Gréckokatolíci vybudovali cerkev sv. Michala archanjela v pseudobarokovom štýle v roku 1908. Ako nehnuteľné pamiatky sú zapísané: 4 ikony z predchádzajúceho ikonostasu Christos učiteľ, Prečista Diva, sv. Mikuláš a sv. Michal na dreve /r. 1735/, ikona Madony s Isusom, čaša /z prvej polovice 18. storočia/, 4 svietniky / z druhej polovice 18. storočia/ a malý zvon /1832/ V kaplnke na cintoríne je to ikona procesnej Madony maľovanej na dreve /okolo roku 1700/.


Zdroj: brožúrka Mikroregión Beskyd


Ešte raz o histórii obce Cigla


Cigla leží v údolí Ondavy západne od Dubovej vo výške okolo 330 m. V listinách kráľa Žigmunda z rokov 1414 a 1416, potvrdzujúcich šľachticom Cudarovcom vlastníctvo majetkov panstva Makovica, v poradí medzi dedinami Mikulášová a Šarišské Čierne je zapísaná dedina, ktorú možno identifikovať ako Cigla. Najstarší nepochybný doklad o Cigle je v súpise dedín Šarišskej župy z roku 1427 zdanených daňou od porty. Vtedy boli cigeľské sedliacke domácnosti zdanené od 44 port. Z tejto správy nevyhnutne vyplýva predpoklad aspoň o niekoľko desaťročnom jestvovaní Cigly pred rokom 1427.
Písomnosti z 15.-16. storočia túto dedinu uvádzajú pravidelne pod názvom Cigla. Jej názov pravdepodobne vznikol úplným prevzatím prezývky tamojšieho prvého šoltýsa.
Z geografickej polohy Cigly, vývoja osídlenia okolia, jej názvu a vývoja v 15.-16. storočí možno usudzovať, že vznikla v druhej polovici 14. storočia a vybudovali ju obyvatelia na zákupnom roľníckom práce.
Podľa výšky zdanenia cigelských sedliackych domácností v roku 1427 možno konštatovať, že v Cigle vtedy stálo najmenej 44 sedliackych domov. Bola veľkou dedinou, no do konca 15. storočia sa temer vyľudnila. V roku 1492 tu bola iba jedna osídlená sedliacka usadlosť a nepochybne Šoltýska domácnosť s mlynom, ale 13 usadlostí bolo opustených. Počas prvej polovice 16. storočia tunajšie sídlisko síce vzrástlo a zväčšil sa rozsah obrábaných polí, ale v druhej polovici opäť došlo k úpadku. Svedčí o tom zdaňovanie sedliackych domácností, ktoré v rokoch 1548, 1567 a 1588 boli zdanené od 2,5, 1,5 a 2 port.
V roku 1567 v Cigle hospodárili 4 sedliacke domácnosti. Dve na polovičných a 2 na štvrtinových usadlostiach. Žili tu aj želiarske domácnosti, v rokoch 1548, 1567 a 1571 3,1 a 1 rodina. V roku 1600 tu bolo 6 sedliackych domov.
Aj v 16. storočí bolo v Cigle šoltýstvo. V roku 1618 patrilo dvom domácnostiam. Za mlyn platili zemepánom ročne 6 zlatých. Osem sedliackych domácností hospodárilo na polovičných usadlostiach. Okolo roku 1618 tu stále dva šoltýske domy, mlyn a 8 sedliackych domov. Cigla bola malou dedinou.


Na porovnanie uvádzam nasledovný vývoj obyvateľstva obce v jednotlivých rokoch /poznámka autora/:
1880 – 150, 1890 -179, 1900 – 171, 1910 – 178, 1921 – 195, 1930 – 212, 1940 – 220, 1948 – 195, 1961 – 217, 1970 – 218, 1999 – 86, 2007 – 95, 2008 – 93.


Zdroj: neznámy

Keďže sa nám rôznia informácie o prvej písomnej zmienke o obci Cigla, uvádzame preto najnovšie informácie, ktoré nám na základe našej žiadosti poskytol Hystorický ústav SAV Bratislava, Oddelenie najstarších dejín, tu je ich vyjadrenie:

Volám sa Pavol Hudáček a som pracovníkom HÚ SAV. Zaoberám sa aj dejinami východného Slovenska. Dostali sme od Vás list, v ktorom sa pýtate na prvú písomnú zmienku o obci Cigla. Môžem Vám povedať, že nejasnosti o prvej písomnej zmienke o jednotlivých obciach sú veľmi časté, pretože obec mohla existovať už dávnejšie pod iným-starším názvom. Toto je podľa všetkého aj prípad obce Cigla.

Všetko závisí od zachovaných historických dokumentov. Čo sa týka Vášho prípadu, či ide o zmienku z roku 1414 alebo až 1427, je to trochu problematické. Väčšina dedín, ktoré sa nachádzali na Makovickom panstve sa spomínajú práve v roku 1414, kedy kráľ Žigmund Luxemburský potvrdil vlastníctvo tohto panstva jeho majiteľom Cudarovcom, ktorí ho vlastnili od roku 1364. Medzi jednotlivými dedinami, ktoré sa v tejto originálnej listine (tá sa nachádza v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti pod číslom MOL DL 10 333) uvádzajú sa spomína aj jedna dedina (Zobapathaka), ktorej názov sa nedá stotožniť so žiadnou dnes existujúcou obcou. (....Zemelne (dnešné Smilno), Myklosuagasa (Mikulášová), Zobapathaka, Fekethepathak (Šarišské Čierne)). Tá sa nachádzala medzi dedinami Smilno, Mikulášová a Šarišské Čierne. Ako sa predpokladá na základe výskumov Ferdinanda Uličného a Vladimíra Rabika, spomenutú neznámu dedinu môžeme veľmi pravdepodobne stotožniť s dnešnou obcou Cigla. Teda dedina Zobapathaka (ktorú pravdepodobne založil/osídlil - šoltés Zoba, od toho mala táto dedina meno Zobovpotok, po slovensky to mohlo znieť Zobov).

Dedina Cigla, teda už pod názvom Cigla a nie Zobov, sa spomína v roku 1426 v portálnom súpise Šarišskej stolice (originál sa nachádza v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti pod číslom MOL DL 32 690). V tomto súpise sa spomínajú všetky dediny v Šariši, kto ich vlastnil a  koľko port (brán - daňová jendotka v stredovekom Uhorsku) sa tam nachádzalo (Item Cekla, Johannis eiusdem (Zudar), porte XLIV). Teda dedinu vlastnili Cudarovci a nachádzalo sa tam až 44 port, čo bola celkom ľudnatá dedina.

ZHRNUTIE:

Dnešná obec Cigla, má pôvod na území, kde pôvodne bola založená dedina Zobov, niekedy pred rokom 1414 (vtedy sa spomína prvýkrát). Dedina Zobov mohla zaniknúť po roku 1414 a na jej mieste bola založená nová dedina Cigla, ktorá sa spomína prvýkrát v roku 1427. Alebo sa staršia dedina Zobov (1414) jednoducho len premenovala na Cigla (1427).

Ak už to bolo akokoľvek, dedina Zobov sa iste nachádzala v chotári Cigly alebo jednoducho ide o tú istú dedinu.